Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá vo svojom raste nespomaľujú. Ktoré banky a právnici im uľahčujú rast? Veda je jasná: ak svet chce mať akúkoľvek šancu obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 stupňa, nemali by sa rozvíjať žiadne nové ložiská plynu a ropy. Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá však pokračujú v expanzii. Neustále skúmajú, vŕtajú a vyrábajú po celom svete.

Na tom tomto webe sa ale držíme názoru, že pointa obmedzenia fosilnych palív má byť v nových technológiách, ktoré sú dávno známe, ale fosílni magnáti ako rusi o tom nechcú ani počuť. Nie je to o globálnom otepľovaní ako je prezentované, lebo celá slnečné sústava sa už dobrých 40 rokov prehrieva. Stačí sa pozrieť na niektoré planéty ako zmenili svoje farby a majú rôzne tepelné fľaky.

Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá vo svojom raste nespomaľujú

Táto expanzia je čoraz viac financovaná prostredníctvom vydávania podnikových dlhopisov. Od Parížskej dohody z roku 2015, keď sa krajiny dohodli na obmedzení globálneho otepľovania na 2 stupne (alebo dokonca na 1,5 stupňa, ak je to možné), expandujúce spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá získali na kapitálových trhoch viac ako 1 bilión eur.

Tieto peniaze dodávajú investori, ktorí požičiavajú svoje peniaze výmenou za úrok. Ale na to, aby sa dostali k týmto investorom, spoločnosti potrebujú banky a na vydanie dlhopisov potrebujú spoločnosti právnikov.

Banky a právnici pomohli získať od Parížskej dohody viac ako 1 bilión eur. Zozbierali všetky dlhopisy vydané spoločnosťami vyrábajúcimi fosílne palivá od podpisu Parížskej dohody v decembri 2015. Vylúčili spoločnosti, ktoré znižujú svoju závislosť od fosílnych palív, rovnako ako sme odfiltrovali dlhopisy, ktoré sú určené na zelené projekty.

Celkovo skončili s 1 666 dlhopismi, čo predstavuje viac ako 1 bilión eur investícií do spoločností vyrábajúcich fosílne palivá.

Potom identifikovali sprostredkovateľov týchto finančných tokov: banky, ktoré upisujú dlhopisy, a právnické firmy, ktoré poskytujú spoločnostiam právne poradenstvo.

Prvých päť európskych bánk, ktoré uľahčujú dlhopisy na expanziu fosílnych palív, boli Deutsche Bank, HSBC, Crédit Agricole, Barclays a BNP Paribas. Každá z týchto bánk pomohla spoločnostiam na výrobu fosílnych palív získať viac ako 295 miliárd eur. The Guardian spolupracoval s ďalšími európskymi novinami a holandskými platformami Investico a Follow the Money, aby sa podrobne pozreli na 1 700 emisií dlhopisov zaznamenaných poskytovateľom finančných informácií Bloomberg.

Dlhopisy vydávajú spoločnosti, aby pomohli získať finančné prostriedky na konkrétne projekty alebo ich všeobecné operácie. Účinne pôsobia ako IOU medzi spoločnosťou a investormi, ktorí kupujú dlhopis. Banky získavajú poplatky upisovaním a marketingom dlhopisov svojim klientom a iným investorom a poskytovaním poradenských alebo administratívnych služieb.

Upisovateľské banky garantujú predaj dlhopisov ich nákupom pred ich predajom investorom na globálnom trhu s dlhopismi. Typicky bude jedna emisia dlhopisov zahŕňať pomoc viacerých bánk.

Vyšetrovanie sa zameralo iba na dlhopisy energetických spoločností, ktoré skupina Urgewald identifikovala ako spoločnosti, ktoré verejne zverejnili svoje zámery zvýšiť produkciu fosílnych palív, a to len od parížskej klimatickej dohody. Dohoda zakotvila cieľ obmedziť stúpajúce teploty výrazne pod 2 °C nad úroveň pred industrializáciou.

Klimatickí experti varovali, že žiadne nové projekty na fosílne palivá nie sú kompatibilné s Parížskou dohodou. Prieskum odhalil 1 bilión eur v takýchto dlhopisoch vydaných prostredníctvom globálnych dlhopisových trhov od začiatku roka 2016. Veľkými dlžníkmi boli brazílska štátna ropná spoločnosť Petrobras a ruská štátna ropná spoločnosť Rosnefť. Parížska dohoda zaviazala globálne vlády konať.

Hlavnými európskymi sprostredkovateľmi dlhopisov na fosílne palivá boli podľa výskumu nemecká Deutsche Bank, britská HSBC a Barclays a francúzske banky Crédit Agricole a BNP Paribas.

Lara Cuvelier, bojovníčka za udržateľné investície z Reclaim Finance, povedala: „Je to pre nich spôsob, ako pokračovať v spolupráci s týmito spoločnosťami a udržiavať obchodné prepojenia na mieste. Pomôcť týmto spoločnostiam získať finančné prostriedky na trhu s dlhopismi ukazuje neochotu prerušiť tieto väzby a prestať podporovať spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá.“

„Tieto nové peniaze, ku ktorým majú tieto spoločnosti prístup, nie sú zlučiteľné s ich záväzkom dosiahnuť do roku 2050 čistú nulu,“ dodal Cuvelier. „Toto vyšetrovanie jasne dokazuje naliehavú potrebu bánk – a tiež investorov – prijať sektorovo špecifické politiky, ktoré pokrývajú všetky finančné služby vrátane dlhopisov.

Podľa výskumu bola najväčšia Deutsche Bank, ktorá pôsobila ako upisovateľ alebo bookrunner pre dlhopisy na fosílne palivá, ktoré od parížskej klimatickej dohody vyzbierali celkovo 432 miliárd eur. Banka zároveň sľúbila, že do roku 2030 zníži svoje „financované emisie“ pre sektor ropy a zemného plynu o 23 % a do roku 2050 o 90 %.

Banka vo vyhlásení uviedla, že „od roku 2016 a najmä minulý rok výrazne obmedzila svoju angažovanosť v sektore ropy a zemného plynu“. Dodala, že Deutsche Bank nemá „vôbec v úmysle presunúť rozsah podnikania z pôžičiek na vydávanie dlhopisov pre klientov v sektore fosílnych palív“.

Výskum zistil, že britská banka HSBC sprostredkovala dlhopisy, ktoré od roku 2016 získali 423 miliárd eur pre spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá, pričom sa zaviazala znížiť svoje financované emisie pre ropný a plynárenský sektor do konca dekády o 34 %, kým do roku 2050 dosiahnu čistú nulu.

Ako Orbánov otec zarába na štátnyzh zakázkach – Baňa Orbán sa tak stala ziskovejšou v Madarsku