O dušiach a duchoch, ktoré budú vzkriesené pri poslednom súde. Ale z trochu iného náboženstva, lebo: Všetko, čo prebýva na zemi, je pominuteľné a nikto netrvá večne, iba Tvár tvojho Pána, Majestátneho a Nádherného. Zmŕtvychvstanie Pána a kde bol medzitým jeho duch. Ash-Shaykh Abu Ja’far hovorí: „Naše presvedčenie o dušiach je, že sú to duchovia a že boli prvými zo stvorených vecí; a že boli stvorené pre večnú existenciu; a že sú to telá.“ sú cudzincami na zemi.
Táto posáž bude patriť zaručene do dezinformácií, lebo náboženstvá sú metlou ľudstva.
Zmŕtvychvstanie Pána
Abu Abdillah hovorí, že Abu Ja’farova diskusia o dušiach a duchoch je založená na dohadoch bez vedeckého skúmania. Bolo by múdrejšie, keby sa uspokojil len so zmienkou o správach bez toho, aby sa zamotával do spletitostí vnútorného významu, pretože na takúto úlohu nie je dobre vybavený.
O dušiach a duchoch
Iste, duša človeka podnecuje k zlu [ 12:53 ], čo znamená, že vášeň podnecuje zlo. Duša (nafs) môže označiť význam odplaty, čoho dôkazom je výrok Alaha, Všemohúceho: A Alah vás vyzýva, aby ste sa pred Ním vystríhali (nafsahu) [ 3:28 ], čo znamená ‚jeho odplaty a trestu‘.
Ruh (tj Duch), má tiež niekoľko významov:
1. Život (hayat);
2. Korán;
3. Konkrétny jeden z anjelov Všemohúceho Alaha (malak);
4. Džibril.
Dôkazom prvého významu je príslovie: „Všetko, čo je klasifikované ako obdarené duchom, sa má posudzovať tak a tak“, čím myslia každú bytosť, ktorá má život a ich výrok o tom, ktorý zomrel. “vzdal sa Ducha”, (dosl. duch z neho vyšiel), čo znamená jeho život. A rovnaký je aj ich opis embrya, „formy neoplývajúcej duchom“, čo znamená, že mu chýba život.
A dôkazom druhého významu je Alahova reč: Tak sme ti zjavili ducha Nášho príkazu [ 42:52 ], čo tu znamená Korán. A dôkazom tretieho významu je reč Všemohúceho:
V deň, keď duch a anjeli stoja v radoch [ 78:38 ].
A dôkazom štvrtého významu je výrok Všemohúceho: Povedz, „Duch Svätý to zjavil“ [ 16:102 ], to je, Džibril, mier s ním.
Čo sa týka rozprávaní, ktoré Abu Ja’far uvádza, že duše boli stvorené dvetisíc rokov pred telami; a že tí z nich, ktorí sa poznali, sú dôverní a tí, ktorí si boli navzájom cudzí, sú rozdielni, je to v skutočnosti ahad tradícia a správa, ktorú okrem jedného rozprávača nikto nepodporuje.
V skutočnosti je to predpoklad, ktorý nikto obdarený rozumom nevysloví.
Pre tých, ktorí nie sú na takú úlohu dobre vybavení, by bolo múdrejšie zaoberať sa touto témou bez toho, aby o tom diskutovali. Spáchal teda strašný zločin proti sebe a ostatným.
Pokiaľ ide o jeho názor týkajúci sa večnosti duše, je to skutočne tvrdenie, ktoré treba kritizovať, pretože je v rozpore s jasným významom Koránu. Alah, Všemohúci, hovorí:
Všetko, čo prebýva na zemi, je pominuteľné a nikto netrvá večne, iba Tvár tvojho Pána, Majestátneho a Nádherného [ 55:26-27 ].
Takže to, čo rozprával a mylne predpokladal, je v skutočnosti doktrína väčšiny heretických filozofov, ktorí zachovávajú večnosť duše a jej neporušiteľnosť a večnosť a obhajujú názor, že duša zostáva a že je len telo podlieha degenerácii a skaze.
Kresťania katolíci dvakrát zasvätení jásajú od radosti, lebo milujú blížneho svojho ako seba samého 🙂
Rovnaký názor zastávali aj niektorí prívrženci transmigrácie, ktorí tvrdia, že duše sa neustále opakujú v rôznych formách a telách a že nie sú podmienené, ani sa nepokazia alebo nebudú zničené. Toto je jedno z najobludnejších tvrdení a je ďaleko od pravdy, označené za herézu.
Čo v tomto ohľade potvrdili (pravé) tradície je, že duše po smrti sú dvojakého druhu: tie, ktoré idú na odmenu alebo trest; a tie, ktoré sú zrušené a preto nepoznajú ani odmenu, ani trest.
Zmŕtvychvstanie Pána a kde bol dovtedy jeho duch.
Z as-Sadiqa pochádza tradícia, mier s ním, ktorá potvrdzuje a objasňuje túto interpretáciu.
Pýtali sa ho: “Čo sa stane s duchom mŕtveho? a kde bude prebývať?”
Odpovedal: „Mŕtvi sú z dvoch kategórií:
(a) buď čisto verní, alebo
(b) čisto bezbožní; potom duchovia každého prechádzajú z jeho tela (dosl. house-haykal) k sebe podobným a každý je odmenený za svoje činy až do Dňa zmŕtvychvstania.
V Deň vzkriesenia Alah obnoví jeho telo a vloží doň svojho ducha a vyzve ho, aby prijal konečný súd za svoje skutky. Duch verného prejde z jeho mŕtveho tela do podobnej podoby a zostane v Alahovom raji, kde sa bude tešiť z večnej milosti až do Dňa zmŕtvychvstania.
Ale duch neveriaceho prejde do podoby podobnej jemu samému a zostane v ohni a mučení až do Dňa zmŕtvychvstania. A že toto je údel veriaceho, dokazuje Alahova reč: Bolo povedané: „Vstúpte do raja“. Povedal:
“Ach! Keby môj ľud vedel, že mi môj Pán odpustil…” [ 36:26 – 27], že stav neveriaceho je taký, ako bolo spomenuté, dokazuje Alahova reč:
Oheň, ktorému budú vystavení ráno a večer a v deň, keď príde Hodina:
“Pripustite ľud faraóna do najstrašnejšieho trestu!” [ 40:46]
Tak On, Vznešený, hovorí, že veriaci po jeho smrti, keď je prijatý do raja, hovorí:
“Ach! Keby môj ľud vedel, že…?”
Tiež hovorí, že neveriaci je po svojej smrti pripustený k trestu a že je ráno a večer mučený až do Dňa zmŕtvychvstania, kedy bude nútený prebývať v pekle.
Čo sa týka toho, kto upadne do zabudnutia (man yulha ‘anhu), jeho duch bude zničený po rozklade jeho tela; tak si nebude nič vedomý až do Dňa vzkriesenia. Toto je stav tých, ktorí nie sú ani čisto verní, ani čisto zlí. Všemohúci Alah hovorí o ich stave a hovorí:
Ten z nich, ktorý bol najčestnejší, povie: „Ostali ste len deň“ [ 20:104 ].
Takto ukazuje, že určitá skupina ľudí si v Deň zmŕtvychvstania nebude pamätať, ako dlho boli v hroboch, takže niektorí budú predpokladať, že v nich boli desať dní a niektorí budú predpokladať, že iba jeden deň.
Od Abu’Abdillaha, mier s ním, povedal: “V hrobe budú vypočúvaní iba tí, ktorí sú čisto verní alebo čisto neveriaci, zatiaľ čo ostatní upadnú do zabudnutia.” O druhom príchode povedal: „Tí, ktorí sa vrátia pri príchode Káima, mier s ním, budú len tí, ktorí sú čisto verní alebo čisto neveriaci; pre ostatných nebude návratu až do Dňa zmŕtvychvstania.“
V tradíciách sa hovorí, že proroci, mier s nimi, najmä, a Imámovia, mier s nimi, potom budú prenesení do nebies, telo i duch, kde si budú užívať božskú blaženosť vo svojom pozemskom telese, ktoré počas života obývali.
Ale toto je privilégium obmedzené len na Dôkazy Alaha (Hujaj Allah). Aj od Svätého proroka, mier s ním a jeho potomstvom, hovorí: „Kto sa za mňa modlí pri mojom hrobe, toho vyslyším, a kto sa za mňa modlí zo vzdialeného miesta, jeho modlitba sa ku mne dostane.”
On, mier s ním a jeho potomstvom, povedal: „Kto sa za mňa modlí raz, ja sa za neho pomodlím desaťkrát, a kto sa za mňa modlí desaťkrát, ja sa zaňho budem modliť stokrát”. Tak on, mier s ním a jeho potomstvom, dal jasne najavo, že po odchode zo sveta vypočuje modlitbu, ktorá je mu venovaná, čo znamená, že žije s Alahom, Všemohúcim.
Stav imámov je rovnaký ako u tých, ktorí počúvajú modlitby moslima na dosah ruky alebo prijímajú jeho modlitbu, ak sú ďaleko. Potvrdzujú to zdravé rozprávania súvisiace s autoritou. Všemohúci Alah hovorí:
Nepočítajte tých, ktorí boli zabití Alahovou cestou, za mŕtvych, ale sú nažive [ 3:169 ].
Od Svätého proroka, mier s ním a jeho potomstvom, bolo povedané, že stál pri Badrovej jame a prihovoril sa mŕtvolám neveriacich, ktorí boli zabití a hodení do jamy: „Boli ste zlým príbuzným Posla Alaha (mier s ním a jeho potomstvom), vyhnali ste ho z jeho domu a odohnali ste ho; potom ste sa hrnuli bojovať proti nemu”.
“Umar zvolal: “Ó posol Alahov! Aká múdrosť je pri oslovovaní plesnivých mŕtvol?” Nato odpovedal: “Ticho, syn al-Khattab! Prisahám pri Alahovi, že ma nepočuješ lepšie ako oni, a nič nebráni anjelom, aby ich obliekli železom, ale takto od nich odvraciam svoju tvár.” ”
Vychádza z ‘Ali ibn Abi Talib, veliteľa veriacich, mier s ním, že po skončení bitky o Basru začal prezerať rady, až kým nenarazil na mŕtvolu Ka’b ibn Sura.
Teraz to príde, kto môže vzkriesiť mŕtvych. Zmŕtvychvstanie Pána dvomi mužmi a veliteľom veriacich
Veliteľ veriacich požiadal, aby mŕtvolu vzkriesili pomocou dvoch mužov. Potom oslovil telo a povedal: “0 Ka’b ibn Sur! Zistil som, že to, čo mi môj Pán sľúbil, je pravda. Zistil si, že to, čo ti sľúbil tvoj pán, je pravda?”
Potom požiadal, aby bolo telo odložené a šiel trochu ďalej; potom narazil na zabité telo Talhah ibn ‘Ubaydillah a požiadal, aby bolo telo vzkriesené, potom ho oslovil a povedal: “OTalhah! Zistil som, že to, čo mi môj Pán sľúbil, je pravda. Zistili ste, že to, čo váš pán sľúbil?” mal si pravdu?”
Potom prikázal telo odložiť. Istý muž zvolal: “Ó, veliteľ veriacich! Aká bola múdrosť hovoriť s dvomi zabitými telami, ktoré ťa nemohli nasledovať?”
Potom povedal: “Pri Alahovi, ó muži! Počuli ma, ako ľudia z jamy (qalib) počuli reč Alahovho posla.”
Toto je teda jedno z rozprávaní, ktoré potvrdzujú, že niektorí z tých, ktorí zomrú, budú mať prinavráteného ducha, aby si mohli užívať blaženosť alebo trpieť trestom v hrobe; toto je však len výnimka a nie všeobecné pravidlo, ktoré platí pre všetkých mŕtvych.
A čo sa týka tých hrobov tak podľa novej verzie Google Earth, už vidno aj zakázané objekty starovekých civilizácii v Antarktíde. Teraz rýchlo už len Googliť v pamäti GPS súradnice – Corey Goode Pre-Adamiti v Antarktíde, Google Earth, Neznáme Stavby
Mier s ním a jeho potomstvom. Ani tomu mieru neveríme, lebo vieme čo je džihád.
