V komunistickej čine majú zákon, že každá čínska spoločnosť, vrátane mobilov Xiaomi, musí na požiadanie zdieľať údaje s vládou. Podľa kybernetických expertov strany ako Xiaomi a Huawei zbierajú tieto užívateľské dáta najmä z komerčných dôvodov. Keď však čínska spoločnosť uloží tieto údaje, môže k nim pristupovať aj čínska vláda, vrátane údajov nečínskych používateľov.

Od roku 2017 má Čína zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý to spĺňa.

Čínsky komunista Covid-Zero utláčania a predsa volá Xi a odtiaľ prišlo aj Face Detect 🙂 Len naši komunisti Fica a Eštoka hrajú hlupákov a idú sa číňanovi vopchať do zadnice. Takže aj oni donesú na Slovensko Face Detect systémy, aké majú aj v Rusku. Triedny Nepřítel naslouchá a strach z basy na staré kolená je obrovský.

Každá čínska spoločnosť, aj Xiaomi, Huawei musia na požiadanie zdieľať údaje s vládou

Belgická štátna bezpečnostná služba uviedla pre Follow the Money, že „každá čínska spoločnosť, vrátane Xiaomi, musí zdieľať údaje s vládou, keď ju o to požiada. Stupeň kontroly nie je vždy rovnaký, ale možnosť je neustále prítomná.“ Belgická štátna bezpečnosť to ešte konkrétnejšie uvádza vo vyhlásení pre belgický časopis De Tijd: „Spoločnosti veľkosti Huawei, Xiaomi, Oppo a OnePlus majú v spoločnosti prítomný stranícky výbor Komunistickej strany Číny (ČKS). Úlohou takýchto straníckych buniek je zabezpečiť, aby spoločnosť nasledovala usmernenia politiky centrálnej strany.“

Belgická štátna bezpečnostná služba už verejne varovala pred špionážou prostredníctvom čínskych smartfónov, vrátane telefónov od Xiaomi. V júli tohto roku v odpovedi na parlamentné otázky Novej flámskej aliancie (N-VA) služba De Tijd jednoznačne povedala: „Chceme poukázať na potenciálnu špionážnu hrozbu spojenú s používaním týchto zariadení. ‘

Xiaomi zbiera čoraz viac citlivých údajov ako ostatní poskytovatelia. Cirligová varuje, že to nebude mať vplyv len na jednotlivcov: „Ľudia často berú do úvahy len svoje súkromie. Často predstierajú, že ich nezaujíma, že ich údaje sú zdieľané. Nebezpečenstvo sa však neobmedzuje len na osobné údaje jednotlivca, ale existuje aj pre všetkých ľudí vo vašej štvrti, na vašej ulici alebo vo vašom meste.

Tieto kombinované údaje možno použiť na ovplyvnenie verejnej mienky a dokonca aj na voľby v krajine alebo regióne.“

Cirlig pripomína ruské zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2016 a spomína varovanie šéfa zahraničných vecí EÚ Josepa Borella, že EÚ nedokáže odolať množstvu dezinformácií, ktoré prichádzajú z Číny.

V skratke: ‘Ak si ľudia cenia, že môžu aj naďalej žiť tak, ako doteraz a nechcú byť obmedzovaní vplyvom vonkajšej moci, potom s tým musia niečo urobiť.’

Holandská všeobecná spravodajská a bezpečnostná služba (AIVD) vo svojej výročnej správe za rok 2020 tiež varuje„globálneho, rozsiahleho zhromažďovania osobných údajov čínskymi hráčmi“. Podľa AIVD sem patrícestovné, víza, pas, let, telefón a zdravotné údaje. Podľa služby Čína používa tieto informácie na „vytváranie profilov zamestnancov spoločností a inštitúcií, ktoré chce hacknúť“.

Keďže sa tieto aktivity rozširujú na „holandské ciele“, AIVD ich označuje ako „hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny“.

​Podľa špecialistu na IT bezpečnosť Matthijsa Koota spravodajské služby často využívajú údaje spracúvané súkromnými organizáciami. “Môžete bezpečne predpokladať, že ak chce spravodajská služba informácie, použije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii.” Keď sa ho pýtali, či je možné týmto spôsobom sledovať čínsku diaspóru alebo odpadlíkov, odpovedal:

„Nikdy si nemôžete byť istý. Ale v prípade autoritárskych režimov musíte predpokladať, že tieto druhy možností možno použiť na tento druh vecí.“

Litovská bezpečnostná služba našla ďalší problém s telefónom Xiaomi, ktorý skúmala: softvér, ktorý cenzuruje informácie pomocou kľúčových slov. Služba objavilaže systémové aplikácie Xiaomi pravidelne a automaticky sťahoval súbor „MiAdBlacklistConfig“ zo servera v Singapure. Dňa 27. septembra 2021 súbor obsahoval 1376 kľúčových slov (trikrát toľko ako v apríli 2021, keď ich bolo 449), vrátane „Svetovej konferencie o ujgurskej mládeži“, „Oslobodiť Tibet“ a „Žlté nebezpečenstvo“, ale aj „transgender“, ‘panna a ‘vaginy’. Podľa výskumníkov tento zoznam umožňuje zariadeniu cielene blokovať „ multimédiá zobrazené na zariadení “.

Veľmi pripomína filter, ktorý blokuje reklamu a nechcený materiál, ako napríklad porno. Znepokojenie však vyvoláva skutočnosť, že zahŕňa aj politické témy ako Tibet a Ujguri.

Podľa bezpečnostného experta Koota nie je jasné, aká rozsiahla by mohla byť cenzúra: „Správa neposkytuje žiadne technické dôkazy o tom, že webové stránky je možné blokovať. Blokované sú snáď len reklamy. Ale aj cielené blokovanie reklám, ktoré zahŕňa aj reklamy s politickým obsahom, môže byť samo o sebe účinným opatrením na ovplyvňovanie a cenzúru. To je dosť zlé.“

Litovskí vedci zistili, že cenzúrny softvér bol pre európsky trh zakázaný. Softvér však možno aktivovať na diaľku bez toho, aby si to používateľ všimol. Podľa litovských vedcov táto funkcia predstavuje potenciálnu hrozbu pre voľný prístup k informáciám v Litve a „vo všetkých ostatných krajinách, kde sa používajú zariadenia Xiaomi“.

Vzhľadom na naše úzke ekonomické vzťahy s Čínou nie je Holandsko také kritické ako Litovčania, Nóri a Švédi.

Groothuis, ktorý predtým viedol holandskú agentúru pre kybernetickú bezpečnosť na ministerstve obrany, však hovorí: „Samozrejme, že by sme sa mali obávať cenzúry autokratickej krajiny, ktorá využíva technológie na získanie čoraz väčšieho vplyvu na naše slobody. Nemali by sme byť naivní. Čína kladie čoraz väčší dôraz na získavanie informácií prostredníctvom telekomunikácií.

Hackerské skupiny pridružené k vláde vyčerpávajú poskytovateľov telekomunikačných služieb na celom svete v čoraz väčšom rozsahu. Keď sa na to pozriete týmto spôsobom, otázka, či využívajú možnosť získavať údaje od spoločností zaoberajúcich sa smartfónmi, nie je na škodu.“

„Aby sme sa pred tým ochránili, musíme preskúmať možnosť zákazu spoločností v tomto sektore, ktoré nekonajú v súlade s našimi demokratickými hodnotami,“ hovorí Groothuis. Čo sa týka Xiaomi, argumentuje nezávislým výskumom, napríklad Národným centrom kybernetickej bezpečnosti ( NCSC) alebo Národný úrad pre bezpečnosť komunikácií (NBV), ale aj pre vyšetrovanie ich európskych partnerov: „Najskôr potrebujete vyšetrovanie bezpečnostných služieb z celej Európy. Musia sa ozvať. Až potom môžete konať.“