Príchod Ruska do Kazachstanu je ďalším dôvodom, prečo región pozorne sleduje tamojšie udalosti. V skutočnosti Rusko nikdy neodišlo. Ruskí agenti zostávajú v nástupníctve Kazachov po KGB. Rusko ovláda miesto štartu do vesmíru, kozmodróm Bajkonur. Prostredníctvom Euroázijskej hospodárskej únie Putina Rusko v skutočnosti kontroluje colnú politiku Kazachstanu. Návrat Ruska s armádou do Kazachstanu.
A mnoho etnických Rusov na severe poskytuje Putinovi zámienku na zasahovanie.
Nový príchod Ruska do Kazašskej republiky, Ruskí agenti nikdy neodišli
V menšej Uzbekistan, alebo väčšej miere Kirgizsko, má Rusko podobný vplyv v celej Strednej Ázii. Vplyv posilňujú milióny Stredoázijčanov, ktorí migrovali do Ruska za prácou. Ich existencia, hovorí jeden kirgizský analytik, dáva pánovi Putinovi ešte väčší vplyv na domácu politiku Strednej Ázie, keď sa mu to hodí. Návrat bol úspešný, prezident predal Kazachstan Rusku.
Vyslanie jednotiek mu dá oveľa viac. Len pred pár rokmi sa päť vedúcich predstaviteľov Strednej Ázie stretlo v Nur-Sultáne, ich prvom kolektívnom summite bez účasti Ruska. Teraz Rusko podporuje vládu, ktorá ich hostila. Tadžikistan a Kirgizsko tiež prispeli jednotkami k misii csto. To naznačuje, že aj oni ochotnejšie zavolajú do Ruska, ak ich režimy ohrozujú vnútorní nepriatelia.
Sledujú to aj ďalší mimo regiónu. Vplyv Číny v Strednej Ázii výrazne vzrástol, pretože vybudovala cesty a železnice obklopujúce kontinenty, ktoré mali spojiť Čínu s Európou (pozri mapu). Napriek všetkým protestom čínsko-ruského priateľstva, ktoré je čiastočne definované spoločným nepriateľstvom voči Západu, rýchlosť nasadenia Ruska v Kazachstane, ktorá tiež podčiarkla zánik Nazarbajevovej éry, zrejme Čínu zaskočila. Jeho podporná rétorika odvtedy naznačuje, že Čína rýchlo dospela k záveru, že jej záujmom najlepšie poslúži ruská intervencia. Stabilita je všetko a Čína sa nikdy nebráni tomu, aby komerčne využívala bezpečnosť iných.
Ďalšiu krajinu, ktorá si o sebe myslí, že je bývalou veľmocou Hodvábnej cesty, Turecko, bolo zaskočené. Má ambície viesť turkický svet vrátane Strednej Ázie. Príťažlivosť tureckej mäkkej sily je nepopierateľná. Kazachčina, kirgizština, turkménčina a uzbečtina sú turkické jazyky. Turecko je moslimská krajina, ale aj moderná, relatívne prosperujúca. Kultúrne svetlá Istanbulu žiaria pre mnohých mladých Stredoázijčanov jasnejšie ako svetlá Moskvy alebo Pekingu. V Almaty a Taškente je veľa módnych nákupných centier postavených v Turecku. Teraz však turecké sny narážajú na novú ruskú realitu.
Rusi Wagnera v Afrike si tiež robia čo chcú: Ruskí žoldnieri v Afrike a Rus len nadáva na USA 🙂
V stávke je aj vplyv Západu v Strednej Ázii. Možno v prekvapivej miere boli západné rady vítané v Nur-Sultáne, Biškeku a Taškente. Pán Tokajev, ktorý strávil roky v Ženeve a cíti sa pohodlne na Západe, hľadal názory Západu pred vystúpením 11. januára, v ktorom sa snažil ukázať svoje obavy z nezamestnanosti, nízkej životnej úrovne, inflácie a korupcie. Ako iste vie, odpoveďou na výzvy, ktorým Kazachstan a región čelí, je viac modernizácie, nie menej. Napriek sľubným rečiam však takáto modernizácia nie je ani zďaleka samozrejmosťou.
Šepoty a výkriky 🙂
